Ňe tak davno temu, co som še v našim krajskim mesce stretnul zos kamaratom, chtoreho som už paru roki ňevidzel. Bul to človek sami figeľ, rad sebe ľognul i vodki, ket bula priľežitosc. Reku, aľe teras je dajaki zachmureni, aňi som svojim očom ňeverel. Chcel som to z ňeho vicahnuc, že co še stalo a tak zme sebe šedľi na pifko... Pri druhim še ošmeľel a pital še: - Sluchaj, dostal ši na Vianoce pod stromik, to jaket ten darunek? - Ta hej, jak običajňe, papuče, fusekľe a vodu po hoľeňu. A ti? - Povim ci pravdu, aľe še mi ňešmej, bo ja od svojej dostal bigľajs... Ket mam kus času ta jej pomaham i pri bigľovaňu, ket už je porajbano. Hňetka še mi v hlave rozšvicelo, reku, chlope, ti budzeš pod papuču. Ňepovit som na to ňič, bo ket še to tak vežňe, ta i ja daras poumivam grati, vitrepem pokrofce, no aľe to ešči ňemuši bic pravda, že som pod papuču... Bo veľo, preveľo času preľecelo odftedi, co Adam vžal Evu za ruku a povedzel jej: - Poc, poprobujeme še potrapic vjedno, može še dajak zlahodzime. A chto zna, či i naš praocec tak sebe ftedi dumal, ket zložel ohňa, žebi upekol dajaku džvirinu. Isto ňedumal, že je pot papuču, bo ftedi ešči ňeznaľi co to papuča, hejže? A zato, že našo dzifčata i ženi maju v totich dňoch svojo veľke šveto, chcel bi som jim zavinčovac šicko dobre, veľo zdravička a najme porozumeňa vof rodzinoch z nami chlopami. Bo jak še medži nami hutori: Zos ženu plano, aľe bez ňej ešči horši. Mojo ľube, poušilujme še porozumic jeden druhemu a potim budze i naš život v ňeškajšich češkich časoch o daco vešelši... Šicko naj ku švetu vam žeňički vinčuje |